Kvjecinka

Zamýšľam sa nad stavom našej slovenskej kultúry v architektúre. Nikdy neviem, prečo sa nepoučíme zo zahraničia, kde sa snažia uložiť všetky komunikácie a dopravu pod zem, aby im nerozdeľovala mestá na nedobytné časti. My však si musíme postaviť diaľnicu priamo pomedzi mesto a najväčšiu mestskú časť. A ďalšie: pri plánovaní zástavby mesta sa zabudlo  pomedzi budovy stavať  zelené parky a destké ihriská, dokonca sa vedie cesta likvidácie detských ihrísk. Deti zrejme nie sú v tomto meste vítané, chceme tu len kupujúcich a pracujúcich ľudí. Dokonca, súčasné plány na výstavbu parkov sa likvidujú a pozemky sa predávajú investorom pod veľké obchodné centrá, pod obytné domy. Niektoré aj zacláňajú výhľad súčasným domom, niektoré sú ako hangáre.. Najviac však poteší bratislavčana, keď vidí ako na jedinej zelenej plážičke pri petržalskom jazere vyrastá akási opacha. S láskou budeme svojim deťom ukazovať, že tu bola kedysi jediná  pekná lúčka, na ktorej sa váľali pre opaľovaní a hrali volejbal. Myslím, že toto je pravá pomsta komunizmu. V tej ére sa dostali na architektúru ľudia po známosti, ktorí nemali talent a kúsok vkusu a kultúry v sebe. Táto architektúra sa bude volať za dve storočia epochou vulgarizmu.