Kvjecinka

Letné plávanie v bratislavskom jazere Draždiak má svoje čaro - nahodíš plavky, do ruky uterák, voľné šaty. Potom už treba len prebehnúť cez cestu a som pri vode.  Pri jazere je síce bordel z nedalekej dostavby hotela - váľajú sa tam ešte plastové fľaše a igelitové zbytky po stavbároch neďalekého hotela, ale ja som otrlá - nepozerám na to. Prídem na breh hneď  vedľa rybárov s roztiahnutými prútmi. Nuž čo, musíme sa všetci pomestiť na ten meter voľného brehu ktorý tu zostal, pretože na jedinej zatrávnenej plážičke z našej strany  nám stavajú nejakú opachu do obrovskej diery v zemi. Keď  vchádzam do vody, pripojí sa ku mne obrovský vlčiak. Je celkom milý, že na mňa neútočí, v duchu mu sľúbim, že nebudem útočiť ani ja na neho. Keď však obaja vyjdeme z vody, hovorí jeho nekúpajúci sa majiteľ prizerajúcemu sa kámošovi:"Ty kok... on má už zase sračku."...